Lyrics

©TheClayHumans

EXODUS fOR LOVE

.na počiatku bolo slovo. .. Počuješ?

.. vodu tiecť nad priepasťou svojho ducha?

i tu povedal, .. buď svetlom a ty v tme stojíš a svet delíš do čiernobielej tmy, aby si mal ráno, i deň,... a potom pozeráš sa hore, kde nič niet, tak nebo stvoríš, aby mali tvoje sny miesto pre dážď, .. a potom i zem, aby si mal kade ťahať svoj pluh, a kde zasadiť strom,  .. aby pod slnečným svitom mesiaca mohol si rásť, ako ten kvet, čo pod hviezdami stráži tvoju noc aby ráno bol les plný vtákov a tvorov, čo inde niet, len tu, pre teba a pre mňa, aby osud na ceste stretával ťa, ako blázon šťastie, keď stvoril si človeka na obraz svoj, a krásou ženy ho požehnal, keď láskou trpíš, aby smrti padla na úžitok podkovička šťastia nad dverami tvojho Raja, kde hľuz Satanovej matky kvitne, ako ruža a ty prebúdzaš sa v jej tŕňoch do života ..

počuješ? voda tečie, do strán sa valí jej tok

.what the words does not say, music does

K.O.KOT

.behold, you crawl like saliva on tongue,

by trickle on the taste of death over the omelette of life,

when you undress from love

and haters you always applaud

when the sky turns the day

and you're just licking the dogwood

of mandatory contractual suffering

with blood on the muzzle of last supper,

as a life-eater without an insurance claim,

when injures humility turns your stomach

when changing the organization of execution and entitlement to repair

Behold, K.O.kot,

who plays the son in a stranger's grave

and in the name of the king he crosses a stranger's haulm,

which he let cut down for the big-warehouse of the ego,

so look, it's just hunger

who tells you to kill

EVILULLABY

     ..you will not invent love by force and you will not carry its cross without force, How does a clown say he laughs, when he cries? And how do you say when you cry, that you laugh, when death on the left side speaks about that right to life? I've been here, said the one, who was here before me, love is not credit for the laziness of the soul, The evil-wool, that you cut off from the sheep of your crucified flock with scissors forged from nails instead of relics, and which pull your cart on the back of the gods, where you hide the shame by body, as the race-glutton, that eats its own kind, to the eye by day and in the eye by night, disguised in the tail of innocence soaked in the excrements of extinction, as in the vanity-jam of the balls of plague-marzipan taste instead of fruit and instead of a bowl under the cassock princess in a skirt with a crown from devil and a cock instead of reason, with which you shake, like a rattlesnake in the dance of death, when you push it instead of the key into a door without a lock, whenever you seek home in fear of the breeze in which you get lost, like flour in water into the fermented form of ego, under the weight of glory, miss hell, behold, a bust of the plague-age, they are sleeping, the God’s children without love, they have no hope, so they are in the hearts in dark, where the conscience is not visible, and you smoke a good deed in a discount before the apocalypse, whenever you do not have enough conscience on soul account, that you have embezzled for indulgences without a mirror, when you sleep with evil and put yourself to sleep by evilullaby in a story of suffering instead of the pleasure of life, and in a garden without paradise you only bloom like a darkweed under the darkness in the world, where you sell light for the highest price, like artificial flowers at the burial of the heart, no longer a healing thistle just a badly-doer, and you feed yourself by darkness for free and on vain in a gamecraft without a price at a worthless night, when you play for time, whenever you want to forget, that in you there is a sleepless day hidden, and you, like the aspic of happiness, you feed by sale on the father's phallus with the body of a crucified brother, which is your sister only just in the collar of power, when you assist to death for a toast for the devil and in a chalice from large intestine without blood you walk a wolf in the head and not in the heart.

Š k a r P I N A  

..za okom stojí, 

a na viečko ti sadá,

vina, čo bez vína na pravdu je mladá,

keď noci ukradol si sny, 

ako tajomstvo rulete vkladom na život,

čo oči zošíva ti smrťou zaživa, 

ako had čas, čo z kože zvlieka, 

keď bez hanby cerí gamby 

v kúte tvojho spánku,

veď slzou drieme, ako prst na tvojom hánku,

tá spúšť ticha, keď púšť bez viery stíchla,

a ty sladko už len spíš,

že zlý sen nezlomí ti sánku, 

ako vietor silu vánku,

keď svedomie zlé škrípe ti na snoch,

ako ten batoh, čo teraz nesieš za troch,

škarpina, 

tá špina noci, čo napína sa o polnoci,

ako studený fén v oku, keď pichá ťa v boku, 

ako proroka moci strach,

tu božiu krysu, čo obrátil si v prach,

veru nepokradneš viac nevinu, ako vrah

..tak poď, nechaj dieťa hline, nemáš otca, nemáš matku, nemáš syna, nemáš dcéru, nemáš domov len rakvu, kam chodíš po záverečnej v pekle za cudziu brázdu, ktorú si pustil, ako žilou za väčšie pole, aby si sa mohol viac báť, menej spať, viac bojovať, viac mať, aj keď ostala ti už len beznádej v nádeji na ligu JuDáša, kde nepočuť už nič iné, ako cinkanie obrátenej strany kríža o tvoje srdce, ako o zvon, kde usadil si sa, ako roztoč hrdze na zlate, .. tak vylož sny na stôl a neber nič, len seba, lebo niet inej olovnice na tvojich tehlách k slobode, keď dnes kreslíš do piesku sklo vo svojich oknách zajtrajška, krik horí a tvoj krik nie je počuť, ako kvapku, čo videla kvapku padať do vody vo svojom odraze.

..i hľa, v ihle moríš ty chudobu, a strachom, ako pachom smrti, prešívaš svoj poklad na striebornom jazere, čo ako mesiac svieti ti do noci a ty do ponožiek z tŕňovej koruny navliekaš kroky svojich snov v stopách diabla, akoby už nebolo prečo žiť, len umierať, bez úderov srdca, .. ako suchá zem, ktorou zakrývaš kosti, aby nevideli tvoj smútok, keď odchádzaš hovoriť smrti o živote a teba donaha zvlieka samota, čo duši pomáha po rebríku liezť a do tvojho krku oblieka sa v nádeji, že na nebo vkročí, so slzou v cudzom oku, čo pasie sa vo svetle večnosti, ako Boh v koži ovce s poradovým číslom za pár mincí zrady pri exkurzií hlúposti na rozume, keď predal si znamienko bolesti za rany šťastia, aby si necítil, .. nebol, .. nedýchal, len hral macoche života pri smrti do tanca.

počuješ? voda stojí a zmenila sa v brehy